Výrazne sa zmenil aj život učiteľov, ktorí neustále meškajúcich žiakov prepichujú pohľadom cez online chaty.
Oslovili sme dvoch pánov učiteľov a jednu pani učiteľku so žiadosťou, či by nám v krátkosti odpovedali na niekoľko otázok, a tak opísali, ako COVID-19 ovplyvnil ich život.
Stanislav Gabčo: učiteľ na základnej škole
1.Ako prebieha vyučovanie online? Snažíte sa so žiakmi/študentmi preberať aj nové učivo alebo sa skôr sústredíte na opakovanie už prebratého?
Mal som akurát hodinu náboženskej výchovy s prvákmi, keď sme sa oficiálne dozvedeli o tom, že škola bude zatvorená, hoci niektorí starší žiaci sa ma na to pýtali už ráno. Narýchlo som dal prvákom na domácu úlohu vypracovať niektoré strany zo začiatku pracovného zošita, ktoré ešte nemali, a rýchlo som išiel dať domácu úlohu aj prvákom z inej triedy. Po poslednej hodine s ôsmakmi a deviatakmi sa moje vyučovanie presunulo do on-line roviny. Hoci internetový portál už nejaký čas používame, presunúť kompletne vyučovanie na túto úroveň – to je nová skúsenosť, aj pre žiakov, aj pre učiteľov. Prešiel som od jednoduchého zadania strán v pracovnom zošite u prvákov, k príprave vyučovacích hodín vo forme prezentácie u starších žiakov, a rád by som sa dostal aj na úroveň online hodiny cez videohovor, možno s použitím interaktívnej tabule. Snažím sa hodinu respektíve prezentáciu pripraviť tak, aby ju žiaci dokázali urobiť sami doma, a aby do istej miery simulovala hodinu tak, akoby sme ju mali v škole. Preberáme nové učivo, hneď na úvod dávam opakovanie predchádzajúceho učiva a pokračujeme ďalej. Dávam tam aj otázky, či už otvorené alebo s výberom odpovede. Hovorí sa síce, že opakovanie je matka múdrosti, ale tiež sa hovorí, že všetkého veľa škodí. Opakovať niekoľko týždňov bez toho, aby sme sa učili niečo nové, by asi bolo kontraproduktívne. A kedy by sme sa potom učili nové veci?
2. Pristupujú žiaci k svojej práci zodpovedne? Odovzdávajú úlohy včas? Venujú sa práci dostatočne alebo len plnia zadania “aby sa nepovedalo”?
Pred chvíľou som uviedol, že sa snažím hodinu, respektíve prezentáciu pripraviť tak, aby do istej miery simulovala hodinu tak, akoby sme ju mali v škole. A myslím, že to platí aj z opačnej strany – niektorí žiaci pracujú usilovnejšie, iní menej, podobne ako v škole. Milo ma prekvapilo, ako niektorí žiaci pracujú z domu: niektorí žiaci, ktorých som nepovažoval za práve najaktívnejších na hodinách, cez internet odovzdali krásne práce. Je to teda aj určitá výzva do budúcna pre mňa ako pedagóga, snažiť sa dosiahnuť, aby sa žiak aj na vyučovaní v škole mohol čo najlepšie prejaviť. Na druhej strane, osobnú vzájomnú interakciu na vyučovaní ťažko nahradiť internetovou komunikáciou. Môžem povedať, že mnohí žiaci sú veľmi šikovní a usilovní. Keď som okolo jedenástej večer dokončil hodinu pre jednu skupinu, na druhý deň pred obedom som už mal vypracovanie od niektorých žiakov. Od niektorých, žiaľ, doteraz nemám odovzdané nič z toho, čo som v priebehu troch táždňoch zadal. Hneď však dodávam, že niektorí nemajú internet, či počítač, takže aj keby chceli robiť, nemajú ako. Väčšina z tých vypracovaní, ktoré som obdržal, bola urobená veľmi poctivo, dôsledne a správne. Veľmi dobre im to ide. Otázkou ešte je, či a do akej miery žiakom pomáhajú rodičia. Ale mám šikovných žiakov.
3. Je samozrejmé, že nie je možné vyhovieť každému. Stretli ste sa aj s negatívnou reakciou rodičov?
Zatiaľ boli len dve. Ale iste aj tie boli myslené v dobrom. Takmer všetci rodičia mojich žiakov sú starší odo mňa a svoje deti poznajú dlhšie než ja, takže asi majú viac skúseností. Ja žiakov z vyšších ročníkov vnímam už viac-menej ako dospelých. Myslím si, že rodičia to berú trochu inak. Sú to predsa ich deti. Je treba si uvedomiť, že aj na rodičov je toho teraz veľa, zrazu sa žiaci učia mimo školy. Väčšina rodičov nemá pedagogické vzdelanie, takže môže to byť výzva nielen pre učiteľov a žiakov, ale aj pre nich; a viacerí z nich musia chodiť do práce. Takže touto cestou im vyjadrujem vďaku. Každý z nás je iný. Aj v škole je každý iný, ale v triede žiaci spolupracujú, navzájom sa dopĺňajú, keď nevie jeden, prihlási sa druhý. Doma je to iné. Nemôžem pre každého žiaka pripravovať osobitnú hodinu, keďže učím okolo dvesto žiakov. Už svojich žiakov ako-tak poznám, takže v niektorých aspektoch sa tá hodina dá urobiť akoby na mieru pre tú-ktorú skupinu, ale ako ste uviedli, nie je možné vyhovieť každému. Trieda väčšinou nebýva absolútne homogénna; aj vo veľmi dobrom kolektíve každý má svoju individualitu, ale pracujeme v istej miere spoločne. Napokon, ja, ako začínajúci učiteľ, sa tiež ešte veľa vecí učím. Sú však aj viaceré príklady pekných, pozitívnych reakcií ako napríklad priania ku Dňu učiteľov, ktoré mi niektorí poslali.
4. So zatvorením škôl súvisí, samozrejme, aj prerušenie krúžkovej činnosti. Niektoré deti, ktoré chodili na športové tréningy, dnes trénujú online. Snažíte sa, ako vedúci krúžku talianského jazyka, nejakým spôsobom vyplniť voľný čas detí a podporiť ich v tom, aby svoje dobrovoľné vzdelávanie rozširovali?
Žiaľ, doteraz som to neurobil, venoval som sa zatiaľ prioritne vyučovacím hodinám, ale mám v pláne pripraviť niečo aj pre žiakov, ktorí chodia na taliančinu. Jazyk, ako viacero vecí v ľudskom živote, keď sa nepoužíva, tak sa zabúda. Keďže učím prvý rok, na taliančine mám začiatočníkov. Mnohí z nich sú veľmi šikovní, a už vedia počítať ľahšie príklady po taliansky, či vysvetliť, prečo sa nedeľa volá Domenica, a všeličo iné. Takže bola by škoda, keby to zabudli.
5. Ako sa zmenil Váš denný harmonogram? Viete si, v prípade, že by sa situácia nezlepšila, predstaviť takýto spôsob vyučovania aj z dlhodobého hľadiska alebo by si situácia vyžadovala prerušenie vyučovania?
Osobný kontakt je nenahraditeľný. To si môžete všimnúť na sebe, keď sme teraz obmedzili návštevy a vychádzanie z domu. Síce si napíšete alebo zavoláte s kamarátmi či so starými rodičmi, ale nie je to ono. To isté platí aj vo vyučovaní. Tento rok som prvýkrát oslavoval Deň učiteľov ako učiteľ, dostal som niekoľko prianí od rodičov či detí a pri jednom bol pripojený citát od Jana Amosa Komenského: „Jeden deň s dobrým učiteľom je viac ako tisíc dní usilovného samoštúdia.“ Ja ešte nie som taký dobrý učiteľ, takže u mňa by bol ten pomer asi menší. Ale aj tak. Harmonogram? Nesledujem si 45 minút, ktorých trvá v škole vyučovacia hodina. Ale myslím si, že v škole je to lepšie. Už aj pre to, že cez veľkú prestávku môžeme ísť von. Možno na začiatku som si myslel, že to nebude až také ťažké – učiť z domu, aj keď som vedel, že mi žiaci budú chýbať. Ale dnes už vidím, že príprava vyučovania z domu je pomerne náročná a asi aj pre žiakov je to dosť ťažké učiť sa doma. A potom, v škole je to väčšia sranda.
Vyučovanie online spočíva v zasielaní úloh, projektov, poznámok, prezentácií ...So študentmi SŠ sa snažím preberať aj nové učivo, najmä so štvrtákmi, ktorým posielam najviac materiálov. Nové učivo nepreberám v takej miere, ako keby sme boli v škole. Študentom sa snažím zadávať úlohy typu:“pozrite si film z určitého obdobia, napíšte obsah a vlastný názor, vymysli krátky test na danú tému, napíš aktuálne hoaxy...“
2. Pristupujú žiaci k svojej práci zodpovedne? Odovzdávajú úlohy na čas? Venujú sa práci dostatočne alebo len plnia zadania “aby sa nepovedalo”?
Je to rôzne. Väčšina študentov pristupuje k práci veľmi zodpovedne a nájdu sa aj takí, ktorí zadania posielajú neskoro alebo vôbec. Ich prístup je rovnakí ako na hodine v škole, niekto pracuje viac a niekto len aby sa nepovedalo.
3. Je samozrejmé, že nie je možné vyhovieť každému. Stretli ste sa aj s negatívnou reakciou rodičov?
Mal som akurát hodinu náboženskej výchovy s prvákmi, keď sme sa oficiálne dozvedeli o tom, že škola bude zatvorená, hoci niektorí starší žiaci sa ma na to pýtali už ráno. Narýchlo som dal prvákom na domácu úlohu vypracovať niektoré strany zo začiatku pracovného zošita, ktoré ešte nemali, a rýchlo som išiel dať domácu úlohu aj prvákom z inej triedy. Po poslednej hodine s ôsmakmi a deviatakmi sa moje vyučovanie presunulo do on-line roviny. Hoci internetový portál už nejaký čas používame, presunúť kompletne vyučovanie na túto úroveň – to je nová skúsenosť, aj pre žiakov, aj pre učiteľov. Prešiel som od jednoduchého zadania strán v pracovnom zošite u prvákov, k príprave vyučovacích hodín vo forme prezentácie u starších žiakov, a rád by som sa dostal aj na úroveň online hodiny cez videohovor, možno s použitím interaktívnej tabule. Snažím sa hodinu respektíve prezentáciu pripraviť tak, aby ju žiaci dokázali urobiť sami doma, a aby do istej miery simulovala hodinu tak, akoby sme ju mali v škole. Preberáme nové učivo, hneď na úvod dávam opakovanie predchádzajúceho učiva a pokračujeme ďalej. Dávam tam aj otázky, či už otvorené alebo s výberom odpovede. Hovorí sa síce, že opakovanie je matka múdrosti, ale tiež sa hovorí, že všetkého veľa škodí. Opakovať niekoľko týždňov bez toho, aby sme sa učili niečo nové, by asi bolo kontraproduktívne. A kedy by sme sa potom učili nové veci?
2. Pristupujú žiaci k svojej práci zodpovedne? Odovzdávajú úlohy včas? Venujú sa práci dostatočne alebo len plnia zadania “aby sa nepovedalo”?
Pred chvíľou som uviedol, že sa snažím hodinu, respektíve prezentáciu pripraviť tak, aby do istej miery simulovala hodinu tak, akoby sme ju mali v škole. A myslím, že to platí aj z opačnej strany – niektorí žiaci pracujú usilovnejšie, iní menej, podobne ako v škole. Milo ma prekvapilo, ako niektorí žiaci pracujú z domu: niektorí žiaci, ktorých som nepovažoval za práve najaktívnejších na hodinách, cez internet odovzdali krásne práce. Je to teda aj určitá výzva do budúcna pre mňa ako pedagóga, snažiť sa dosiahnuť, aby sa žiak aj na vyučovaní v škole mohol čo najlepšie prejaviť. Na druhej strane, osobnú vzájomnú interakciu na vyučovaní ťažko nahradiť internetovou komunikáciou. Môžem povedať, že mnohí žiaci sú veľmi šikovní a usilovní. Keď som okolo jedenástej večer dokončil hodinu pre jednu skupinu, na druhý deň pred obedom som už mal vypracovanie od niektorých žiakov. Od niektorých, žiaľ, doteraz nemám odovzdané nič z toho, čo som v priebehu troch táždňoch zadal. Hneď však dodávam, že niektorí nemajú internet, či počítač, takže aj keby chceli robiť, nemajú ako. Väčšina z tých vypracovaní, ktoré som obdržal, bola urobená veľmi poctivo, dôsledne a správne. Veľmi dobre im to ide. Otázkou ešte je, či a do akej miery žiakom pomáhajú rodičia. Ale mám šikovných žiakov.
3. Je samozrejmé, že nie je možné vyhovieť každému. Stretli ste sa aj s negatívnou reakciou rodičov?
Zatiaľ boli len dve. Ale iste aj tie boli myslené v dobrom. Takmer všetci rodičia mojich žiakov sú starší odo mňa a svoje deti poznajú dlhšie než ja, takže asi majú viac skúseností. Ja žiakov z vyšších ročníkov vnímam už viac-menej ako dospelých. Myslím si, že rodičia to berú trochu inak. Sú to predsa ich deti. Je treba si uvedomiť, že aj na rodičov je toho teraz veľa, zrazu sa žiaci učia mimo školy. Väčšina rodičov nemá pedagogické vzdelanie, takže môže to byť výzva nielen pre učiteľov a žiakov, ale aj pre nich; a viacerí z nich musia chodiť do práce. Takže touto cestou im vyjadrujem vďaku. Každý z nás je iný. Aj v škole je každý iný, ale v triede žiaci spolupracujú, navzájom sa dopĺňajú, keď nevie jeden, prihlási sa druhý. Doma je to iné. Nemôžem pre každého žiaka pripravovať osobitnú hodinu, keďže učím okolo dvesto žiakov. Už svojich žiakov ako-tak poznám, takže v niektorých aspektoch sa tá hodina dá urobiť akoby na mieru pre tú-ktorú skupinu, ale ako ste uviedli, nie je možné vyhovieť každému. Trieda väčšinou nebýva absolútne homogénna; aj vo veľmi dobrom kolektíve každý má svoju individualitu, ale pracujeme v istej miere spoločne. Napokon, ja, ako začínajúci učiteľ, sa tiež ešte veľa vecí učím. Sú však aj viaceré príklady pekných, pozitívnych reakcií ako napríklad priania ku Dňu učiteľov, ktoré mi niektorí poslali.
4. So zatvorením škôl súvisí, samozrejme, aj prerušenie krúžkovej činnosti. Niektoré deti, ktoré chodili na športové tréningy, dnes trénujú online. Snažíte sa, ako vedúci krúžku talianského jazyka, nejakým spôsobom vyplniť voľný čas detí a podporiť ich v tom, aby svoje dobrovoľné vzdelávanie rozširovali?
Žiaľ, doteraz som to neurobil, venoval som sa zatiaľ prioritne vyučovacím hodinám, ale mám v pláne pripraviť niečo aj pre žiakov, ktorí chodia na taliančinu. Jazyk, ako viacero vecí v ľudskom živote, keď sa nepoužíva, tak sa zabúda. Keďže učím prvý rok, na taliančine mám začiatočníkov. Mnohí z nich sú veľmi šikovní, a už vedia počítať ľahšie príklady po taliansky, či vysvetliť, prečo sa nedeľa volá Domenica, a všeličo iné. Takže bola by škoda, keby to zabudli.
5. Ako sa zmenil Váš denný harmonogram? Viete si, v prípade, že by sa situácia nezlepšila, predstaviť takýto spôsob vyučovania aj z dlhodobého hľadiska alebo by si situácia vyžadovala prerušenie vyučovania?
Osobný kontakt je nenahraditeľný. To si môžete všimnúť na sebe, keď sme teraz obmedzili návštevy a vychádzanie z domu. Síce si napíšete alebo zavoláte s kamarátmi či so starými rodičmi, ale nie je to ono. To isté platí aj vo vyučovaní. Tento rok som prvýkrát oslavoval Deň učiteľov ako učiteľ, dostal som niekoľko prianí od rodičov či detí a pri jednom bol pripojený citát od Jana Amosa Komenského: „Jeden deň s dobrým učiteľom je viac ako tisíc dní usilovného samoštúdia.“ Ja ešte nie som taký dobrý učiteľ, takže u mňa by bol ten pomer asi menší. Ale aj tak. Harmonogram? Nesledujem si 45 minút, ktorých trvá v škole vyučovacia hodina. Ale myslím si, že v škole je to lepšie. Už aj pre to, že cez veľkú prestávku môžeme ísť von. Možno na začiatku som si myslel, že to nebude až také ťažké – učiť z domu, aj keď som vedel, že mi žiaci budú chýbať. Ale dnes už vidím, že príprava vyučovania z domu je pomerne náročná a asi aj pre žiakov je to dosť ťažké učiť sa doma. A potom, v škole je to väčšia sranda.
Martina Pavlíková: učiteľka na strednej škole (gymnázium)
1. Ako prebieha vyučovanie online? Snažíte sa so žiakmi/študentmi preberať aj nové učivo alebo sa skôr sústredíte na opakovanie už prebratého?Vyučovanie online spočíva v zasielaní úloh, projektov, poznámok, prezentácií ...So študentmi SŠ sa snažím preberať aj nové učivo, najmä so štvrtákmi, ktorým posielam najviac materiálov. Nové učivo nepreberám v takej miere, ako keby sme boli v škole. Študentom sa snažím zadávať úlohy typu:“pozrite si film z určitého obdobia, napíšte obsah a vlastný názor, vymysli krátky test na danú tému, napíš aktuálne hoaxy...“
2. Pristupujú žiaci k svojej práci zodpovedne? Odovzdávajú úlohy na čas? Venujú sa práci dostatočne alebo len plnia zadania “aby sa nepovedalo”?
Je to rôzne. Väčšina študentov pristupuje k práci veľmi zodpovedne a nájdu sa aj takí, ktorí zadania posielajú neskoro alebo vôbec. Ich prístup je rovnakí ako na hodine v škole, niekto pracuje viac a niekto len aby sa nepovedalo.
3. Je samozrejmé, že nie je možné vyhovieť každému. Stretli ste sa aj s negatívnou reakciou rodičov?
Stretla som sa aj s negatívnymi reakciami, kritika bola aj zo strany študentov. Ale treba povedať, že viac bolo pozitívnych.
4. Viete si, ako učiteľka maturantov, predstaviť, že by mali maturovať aj ak by sa do školy už nevrátili? (ak áno)-Akým spôsobom? (online učenie cez videohovor, samovýučba, maturita cez web kameru,...) (ak nie)-Aké by bolo podľa vás najlepšie riešenie?
To si neviem predstaviť a myslím si, že naše technické prostriedky na online maturitu sú nedostatočné. Internet situáciu nezvláda už teraz. Študenti sú z rôzneho sociálneho prostredia a možnosti nemajú rovnaké. Ak sa do škôl nevrátime, asi by bolo najlepšie urobiť priemer známok z predchádzajúcich rokov. Tiež to možno nie je najspravodlivejšie, niektorí študenti sa začali viac učiť v poslednom ročníku, ale ústna maturita je tiež niekedy o šťastí J
5. Ako sa zmenil Váš denný harmonogram? Viete si, v prípade, že by sa situácia nezlepšila, predstaviť takýto spôsob vyučovania aj z dlhodobého hľadiska alebo by si situácia vyžadovala prerušenie vyučovania?
Môj denný harmonogram je úplne iný. Ráno vstávam neskôr, to je možno výhoda, lebo nikdy som nebola „ranné vtáča“. Potom zapínam počítač, posielam zadania, kontrolujem práce, komunikujem so študentmi, kolegami. Okolo obeda musím niečo uvariť a popoludní pokračujem v práci . Voľného času mám menej ako keď som chodila do práce. Takmer nikam nechodím, iba do obchodu a k lekárovi. Chýba mi sociálny kontakt nielen so študentmi, diskusia a spätná väzba. Z dlhodobého hľadiska si to neviem predstaviť, ale asi táto výnimočná situácia bude trvať dlhšie a budeme sa musieť prispôsobiť.
Ja osobne učím bez väčších zmien cez videokonferencie. Teda nové učivo. Nie je to výrazne zložitejšie ako učenie v triede a viem tým dosiahnuť, že preberieme potrebnú látku a že študenti príliš nevypadnú z učebného rytmu.
2. Pristupujú žiaci k svojej práci zodpovedne? Odovzdávajú splnené úlohy včas? Venujú sa práci dostatočne alebo len plnia zadania “aby sa nepovedalo”?
So študentmi je to, samozrejme, teraz ťažšie. Keď nemajú niečo pripravené tak je jednoduché sa proste nepripojiť a vyhovoriť sa trebárs na technické problémy. Ale odovzdávanie prác funguje porovnateľne dobre ako predtým, lebo tá situácia sa príchodom epidémie nezmenila – majú deadline, kedy treba prácu poslať učiteľovi na e-mail.
3. Je samozrejmé, že nie je možné vyhovieť každému. Stretli ste sa aj s negatívnou reakciou zo strany študentov/rodičov?
4. Viete si, ako učiteľka maturantov, predstaviť, že by mali maturovať aj ak by sa do školy už nevrátili? (ak áno)-Akým spôsobom? (online učenie cez videohovor, samovýučba, maturita cez web kameru,...) (ak nie)-Aké by bolo podľa vás najlepšie riešenie?
To si neviem predstaviť a myslím si, že naše technické prostriedky na online maturitu sú nedostatočné. Internet situáciu nezvláda už teraz. Študenti sú z rôzneho sociálneho prostredia a možnosti nemajú rovnaké. Ak sa do škôl nevrátime, asi by bolo najlepšie urobiť priemer známok z predchádzajúcich rokov. Tiež to možno nie je najspravodlivejšie, niektorí študenti sa začali viac učiť v poslednom ročníku, ale ústna maturita je tiež niekedy o šťastí J
5. Ako sa zmenil Váš denný harmonogram? Viete si, v prípade, že by sa situácia nezlepšila, predstaviť takýto spôsob vyučovania aj z dlhodobého hľadiska alebo by si situácia vyžadovala prerušenie vyučovania?
Môj denný harmonogram je úplne iný. Ráno vstávam neskôr, to je možno výhoda, lebo nikdy som nebola „ranné vtáča“. Potom zapínam počítač, posielam zadania, kontrolujem práce, komunikujem so študentmi, kolegami. Okolo obeda musím niečo uvariť a popoludní pokračujem v práci . Voľného času mám menej ako keď som chodila do práce. Takmer nikam nechodím, iba do obchodu a k lekárovi. Chýba mi sociálny kontakt nielen so študentmi, diskusia a spätná väzba. Z dlhodobého hľadiska si to neviem predstaviť, ale asi táto výnimočná situácia bude trvať dlhšie a budeme sa musieť prispôsobiť.
Marián Bušša: učiteľ na vysokej škole
1. Ako prebieha vyučovanie online? Snažíte sa so žiakmi/študentmi preberať aj nové učivo alebo sa skôr sústredíte na opakovanie už prebratého? Prípadne nechávate celkové štúdium na nich?Ja osobne učím bez väčších zmien cez videokonferencie. Teda nové učivo. Nie je to výrazne zložitejšie ako učenie v triede a viem tým dosiahnuť, že preberieme potrebnú látku a že študenti príliš nevypadnú z učebného rytmu.
2. Pristupujú žiaci k svojej práci zodpovedne? Odovzdávajú splnené úlohy včas? Venujú sa práci dostatočne alebo len plnia zadania “aby sa nepovedalo”?
So študentmi je to, samozrejme, teraz ťažšie. Keď nemajú niečo pripravené tak je jednoduché sa proste nepripojiť a vyhovoriť sa trebárs na technické problémy. Ale odovzdávanie prác funguje porovnateľne dobre ako predtým, lebo tá situácia sa príchodom epidémie nezmenila – majú deadline, kedy treba prácu poslať učiteľovi na e-mail.
3. Je samozrejmé, že nie je možné vyhovieť každému. Stretli ste sa aj s negatívnou reakciou zo strany študentov/rodičov?
Niektorí študenti, najmä tridsiatnici a starší, môžu mať určité zábrany používať tieto technológie. Ale nebýva to v polohe neochoty.
4. Ako sa zmenil Váš denný harmonogram?
4. Ako sa zmenil Váš denný harmonogram?
Človek trávi veľa času sledovaním nového vývoja udalostí. A tiež akékoľvek bežne zabehané postupy a rutiny sú prerušené. Takže všetko trvá pomalšie než predtým a všetko je neistejšie. Aj preto pokračujem v pravidelných hodinách cez tele-konferencie, aby som si zachoval určité pracovné tempo.
5. Viete si, v prípade, že by sa situácia nezlepšila, predstaviť takýto spôsob vyučovania aj z dlhodobého hľadiska alebo by si situácia vyžadovala prerušenie vyučovania?
Viem si to predstaviť a mám to vlastne pre tento semester v pláne – dokončiť ho týmto spôsobom. Aj keď skúšanie bude už musieť prebehnúť osobne a za zvýšených hygienických opatrení.
Autor: Jana Šlesárová
5. Viete si, v prípade, že by sa situácia nezlepšila, predstaviť takýto spôsob vyučovania aj z dlhodobého hľadiska alebo by si situácia vyžadovala prerušenie vyučovania?
Viem si to predstaviť a mám to vlastne pre tento semester v pláne – dokončiť ho týmto spôsobom. Aj keď skúšanie bude už musieť prebehnúť osobne a za zvýšených hygienických opatrení.
Autor: Jana Šlesárová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.